Festivalové návraty (ročník 2009)

"In the name of love, one more in the name of love...," ozvalo sa z môjho mobilu štyri hodiny po jeho nastavení. Čo to? Aha, 6:00, vstáva sa na Adonai. Škoda, že to s tým spánkom nejako nevyšlo. Tak nabudúce. Čaká ma však čosi lepšie...

Našlo si nás krásne slnečné ráno, ako sa tak skoro ráno prechádzame a usilovne mlátime kladivom do orientačných šípok na festival. Nasmerujeme si Vás bolo heslo rána, ktoré sme zistili, že sa aj hneď plní, pretože na farskom nádvorí to už predfestivalovo "vrelo". Nosili sa tuje (tam-je), niektorí pobehovali po pódiu, iní zháňali liturgické pomôcky, iní zase lepiacu pásku. No paráda. Niet nad lepšiu prácu, ako keď každý vie, čo má robiť . Hore na biliarde od predchádzajúcej skoro-neskorej noci trónil IT-tím, ktorý nám zabezpečil live prenos (!), čo ocenili najmä do zahraničia odcestovaní farníci, ktorí aspoň takto mohli prežívať AF s nami.

Vylepenie plagátov, orientačných šípok, nabitie foťákov, posledné lavičky, a... začíname!

S úderom 10-tej hodiny sme začali festival ako inak - sv. omšou. Hlavným celebrantom bol náš "dzivý" už dlhšie pán farár Marek Pristáš, momentálne z Budkoviec. Kázeň myslím dostala všetkých. Stojí za to, opäť si ju vypočuť. Či už o paradajkovinách, alebo o predaji krstu... Myslím, že chytila za srdce, a aj za bránicu. Veď tak to má byť .

Sv. omšou nás spevavo sprevádzala kapela Slnovrat, ktorá spievala JKS piesne na moderný štýl. A tak sa mohli zapojiť všetci.

Po sv. omši sa mikrofónu chytil odborník naslovovzatý - náš "Rejžo" alias Peter Weinciller, ktorý vie teda rozprúdiť dobrú zábavu! Pripravený detský program istotne zaujal všetky deti. Karaoke show, tanec Parta správna, ktorý si pre nás deti z farnosti pripravili, potešil nejedného človeka. Ďakujeme aj za tvorivé dielne v stavbe kostola nielen pre deti, v ktorých si mohli niečo vyrobiť a takto sa tiež zabaviť. Veľmi dobrým nápadom bol aj skákací hrad, v ktorom sa deti mohli dosýta vyskákať. (Neviete niekto náhodou, do koľko kíl bol? ) Po detskom programe to odpálila kapela An(dž)elíno Neskôr nás zaujala kapela Boží šramot, ktorí zaujali nielen prevedením známej hitovky "Jingle bells", ale najmä tanečnými kreáciami speváčok, či hrou na trúbkach.

Úderom 15:00 sme sa spoločne pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu, a takto sme sa spojili v modlitbe za dobrý priebeh podujatia. Odovzdali sme mikrofón sčasti domácej kapele Ridens, ktorá všetkých veľmi príjemne prekvapila svojimi piesňami. Krásne hlasy, výborné melódie, dobré texty... Prajeme im veľa ďalších úspechov.

A možno sa pýtate, čo to bolo to prekvapenie od Vranova? No predsa ľudový súbor Zamutovčan, v ktorého čísle si na AF zaúčinkoval aj náš pán dekan.

Neskôr nám zaspievali opäť Slnovrat, a po nich nastúpili rockovejší The Elements. To bolo niečo "echt" pre skákaniachtivú mládež (nie ako náhrada za skákací hrad). Veru, pred pódiom to riadne skákalo a šantilo. Veď na dobrú hudbu... aj zoskupenia zvaného Lukáš Hirko & 33.

Tak, a prišla chvíľka Janky Ferenčíkovej, ktorá nám zaspievala napr. krásnu vianočnú pieseň - koledu v angličtine, či hymnu roka sv. Pavla. Krásny hlas, a krásne vokály jej "kolegýň" sa niesli sobotným sídliskom. Potlesk bol zaslúžený ;). Pred Jankou sme ešte žrebovali tombolu, ktorú nám celý deň predávali akčný FIS-kári (FIS rozumej Festivalová Informačná Služba). Cien bolo 7, ako plnosť, tak nastala aj plná radosť víťazov napr. z lístkov na festival Lumen či cd-čiek.

Pomedzi Adonai si pre nás moderátor pripravil mnoho skvelých ukazovačiek, tancovačiek, či roztlieskavačiek. Uspeli i tradičné "dostihy", kde nám niektorí chlapci tak prudko "cválali", až sa pódium trošku prepadlo . Ale ani prepadnuté pódium nezastavilo kapelu Peter Milenky band, ktorá to večer riadne rozprúdila. Vďaka videoprojektoru a Jurovi pri ňom sme sa mohli začítať do textov piesní, a tak sa pridať ku spevu. Mňa najviac zaujala pieseň, v ktorej sa spievalo: "...každý kríž si hľadá svoje ramená..." Dosť aktuálne :-)

Po poslednom tóne sme sa všetci utíšili, a pripravili na Taizé adoráciu, ktorá bola vyvrcholením festivalu. Mali sme za čo ďakovať.... Myšlienka festivalu: "Neboj sa ich, veď ja som s Tebou, aby som Ťa vyslobodil." (Jer 1, 9) sa niesla nielen celým festivalom, ale aj adoráciou. Je to tak, máme tu Niekoho silnejšieho ako naše starosti a bôle.

Posledným tónom našich domácich gitaristov, huslistu a speváčky sa ukončil Adonai Fest 2009. A my sa už tešíme na ten ďalší.

Na záverečný záver sa chcem poďakovať všetkým, ktorí prispeli k tomu, že to "opäť raz vyšlo" . Všetkým, ktorí obetovali svoj čas, energiu, niektorí i zdravie, aby sa Božie slovo a viera mohli šíriť aj týmto spôsobom. Veľká vďaka aj "variacej" čate, ktorá sa starala o naše hladné žalúdky, a o stravu pre kapely. Najviac viditeľnou vďakou boli asi prázdne hrnce, čo svedčí o výbornej práci. Vďaka aj "nočným strážcom", ktorí obetovali pár nocí strávených doma v mäkkej posteli a vymenili ich za Street race na notebooku a spánok na stole. A... vďaka vlastne všetkým za všetko, veď každý vie, čo a ako. A najdôležitejšie, že to vedia aj tam Hore ;).

Giowa